Na mail som dostal správu. Je o nominácii na cenu za dobrovoľníctvo pre malé, stredné a veľké firmy. Má nabádať na sociálne cítenie vo firmách alebo na sociálnu zodpovednosť firiem. Aby bolo jasné, ide napríklad o brigády v materských škôlkach, o vedenie záujmových aktivít u detí a mládeže, o pomoc druhým ľuďom – ale je to všetko tak vyšperkované, že to vyzerá ako niečo nóbl…ako taký sociálny Oscar.
Všetko by bolo v poriadku, keby nešlo o kampaň, určite navonok vo firmách dobrovoľnú, ale stále len kampaň… skús neísť …
Všetko by bolo v poriadku, keby nešlo aj tak trošku o pokrytectvo – jedným z európskych sponzorov je firma, ktorá má veľmi ďaleko od sociálnej citlivosti voči svojim vlastným zamestnancom … asi chcú odpustky.
A tak sa firmy budú vytŕčať a dávať do svojich programov raz za rok, v tom lepšom prípade aj viackrát, nejakú tú brigádičku alebo besedu v škole. A budú sa chváliť sociálnou citlivosťou a „dobrovoľníckou“ aktivitou svojich zamestnancov.
Akurát kampaňami sa svet nestane lepší. Dobrovoľnícke firmy nebudú sociálne solidárnejšie k svojim zamestnancom. Po dobrom skutku si príjemne posedíme, utužíme kamarátstva a ide sa ďalej. My sme si svoje urobili a viac nás nezaujíma.
A diskriminácia zostane naďalej diskrimináciou, pretože o tom, že zamestnáme osamelú matku alebo človeka nad päťdesiat, či človeka inej farby pleti a vierovyznania nie je súťaž. O slušnosti nie je súťaž. To sa nepočíta.
Hovorí sa, že najdôležitejšia je motivácia. A najväčšia motivácia je niečo urobiť pre druhých pretože to považujem za správne a nie preto, že chcem za to Employee Volunteering Award. Dobré skutky idú zvnútra človeka. Aj zvnútra firmy. A dobrodinci nepotrebujú ocenenia, stačí im dobrý pocit, že pomohli. Ako muž, čo sadil stromy…
Takže čo to tu vanie?
20. 9. 2010
Celá debata | RSS tejto debaty